Jekatěrine Gorgodzeová

Jekatěrine Gorgodzeová
ეკატერინე გორგოძე
Jekatěrine Gorgodzeová na French Open 2022
Jekatěrine Gorgodzeová na French Open 2022
Stát GruzieGruzie Gruzie
Datum narození 3. prosince 1991 (32 let)
Místo narození Sovětský svaz
Držení rakety pravou rukou, bekhend obouruč
Výdělek 900 486 USD
Dvouhra
Poměr zápasů 487–345
Tituly 0 WTA, 18 ITF
Nejvyšší umístění 108. místo (23. května 2022)
Dvouhra na Grand Slamu
Australian Open 2. kolo kvalifikace (2022)
French Open 1. kolo (2021)
Wimbledon 1. kolo (2022)
US Open 2. kolo kvalifikace (2018)
Čtyřhra
Poměr zápasů 312–213
Tituly 2 WTA, 4 WTA 125K, 33 ITF
Nejvyšší umístění 52. místo (23. května 2022)
Čtyřhra na Grand Slamu
Australian Open 1. kolo (2022)
French Open 1. kolo (2022)
Wimbledon 1. kolo (2022)
US Open 1. kolo (2022)
Údaje v infoboxu aktualizovány dne 20231104a4. listopadu 2023
Některá data mohou pocházet z datové položky.

Jekatěrine Gorgodzeová (gruzínsky: ეკატერინე გორგოძე, Jekatěrine Gorgodze, * 3. prosince 1991) je gruzínská profesionální tenistka. Ve své dosavadní kariéře na okruhu WTA Tour vyhrála jeden deblový turnaj. K němu přidala čtyři trofeje ve čtyřhře ze série WTA 125K. V rámci okruhu ITF získala sedmnáct titulů ve dvouhře a dvacet devět ve čtyřhře.[1]

Na žebříčku WTA byla ve dvouhře nejvýše klasifikována v květnu 2022 na 108. místě a ve čtyřhře v témže datu na 52hh. místě.[2]

V gruzínském fedcupovém týmu debutovala v roce 2007 mauricijským základním blokem 2. skupiny zóny Evropy a Afriky proti Portugalsku, v němž prohrála čtyřhru v páru se Sofijí Kvacabajovou. Gruzínky odešly poraženy 0:3 na zápasy. Do září 2022 v soutěži nastoupila k třiceti třem mezistátním utkáním s bilancí 12–14 ve dvouhře a 6–6 ve čtyřhře.[3]

Tenisová kariéra

V rámci událostí okruhu ITF debutovala jako čtrnáctiletá v září 2006, když na turnaj v gruzínské metropoli Tbilisi s rozpočtem 10 tisíc dolarů obdržela divokou kartu. Po výhře čtyř zápasů, podlehla až ve finále Rusce Varvaře Timofejevové z osmé světové stovky. Premiérový titul v této úrovni tenisu vybojovala během ledna 2011 na mallorském turnaji dotovaném 10 tisíci dolary. Ve finále přehrála Ukrajinku Sofiji Kovalecovou, figurující v sedmé stovce žebříčku.[4][1] Do kvalifikace okruhu WTA Tour poprvé zasáhla na úvodním ročníku Baku Cupu 2011. Do dvouhry ji však nepustila 213. hráčka klasifikace Eirini Georgatouová z Řecka, jíž podlehla v kvalifikačním kole. V bakuské čtyřhře si zahrála první zápas v hlavní soutěži WTA, když s Ruskou Marijí Žarkovovou prohrály s australsko-thajským párem Daniella Dominikovicová a Noppawan Lertcheewakarnová.[4]

V kvalifikaci nejvyšší grandslamové kategorie debutovala na newyorském US Open 2018. Po výhře nad Američankou Caty McNallyovou nestačila na Kanaďanku Eugenie Bouchardovou. Následně neprošla kvalifikačním sítem na sedmi grandslamech v řadě, včetně dubajského Australian Open 2021, kde nenašla recept na Chorvatku Janu Fettovou. V hlavní soutěži turnaji velké čtyřky se poprvé představila na French Open 2021. V prvním kole ji přehrála Clara Tausonová. Premiérové finále na túře WTA odehrála ve čtyřhře Palermo Ladies Open 2019.[1][4] S Nizozemkou Arantxou Rusovou však podlehly švédsko-českým turnajovým jedničkám Cornelii Listerové a Renatě Voráčové.[5]

Finále na okruhu WTA Tour

Legenda
D – dvouhra; Č – čtyřhra
Grand Slam (0)
Turnaj mistryň (0)
Premier Mandatory & Premier 5 / WTA 1000 (0)
Premier / WTA 500 (0)
International / WTA 250 (2–1 Č)

Čtyřhra: 3 (2–1)

Stav č. datum turnaj povrch spoluhráčka soupeřky ve finále výsledek
Finalistka 1. červenec 2019 Palermo, Itálie antuka Nizozemsko Arantxa Rusová Švédsko Cornelia Listerová
Česko Renata Voráčová
6–7(2), 2–6
Vítězka 1. říjen 2021 Kluž, Rumunsko tvrdý (h) Rumunsko Irina Baraová Srbsko Aleksandra Krunićová
Nizozemsko Lesley Pattinama Kerkhoveová
4–6, 6–1, [11–9]
Vítězka 2. červenec 2022 Budapešť, Maďarsko antuka Gruzie Oxana Kalašnikovová Polsko Katarzyna Piterová

Belgie Kimberley Zimmermannová

1–6, 6–4, [10–6]

Finále série WTA 125

Legenda
D – dvouhra; Č – čtyřhra
WTA 125 (4–1 Č)

Čtyřhra: 5 (4–1)

Stav č. datum turnaj povrch spoluhráčka soupeřky ve finále výsledek
Finalistka 1. červen 2021 Bol, Chorvatsko antuka Slovensko Tereza Mihalíková Španělsko Aliona Bolsovová
Polsko Katarzyna Kawaová
1–6, 6–4, [6–10]
Vítězka 1. září 2021 Karlsruhe, Německo antuka Rumunsko Irina Baraová Polsko Katarzyna Piterová
Egypt Majar Šarífová
6–3, 2–6, [10–7]
Vítězka 2. listopad 2021 Buenos Aires, Argentina antuka Rumunsko Irina Baraová Argentina María Lourdesová Carléová
Řecko Despina Papamichailová
5–7, 7–5, [10–4]
Vítězka 3. listopad 2021 Montevideo, Uruguay antuka Rumunsko Irina Baraová Brazílie Carolina Alvesová
Španělsko Marina Bassolsová Riberová
6–4, 6–3
Vítězka 4. duben 2022 Marbella, Španělsko antuka Rumunsko Irina Baraová Německo Vivian Heisenová
Polsko Katarzyna Kawaová
6–4, 3–6, [10–6]

Tituly na okruhu ITF

Dotace turnajů okruhu ITF
100 000 $ tournaments 80 000 $ tournaments
75 000 $ tournaments 60 000 $ tournaments
50 000 $ tournaments 25 000 $ tournaments
15 000 $ tournaments 10 000 $ tournaments

Dvouhra (18 titulů)

Č. datum turnaj povrch poražená finalistka výsledek
1. leden 2011 Mallorca, Španělsko antuka Ukrajina Sofija Kovalecová 6–4, 6–2
2. březen 2011 Antalya, Turecko antuka Bulharsko Isabella Šinikovová 6–1, 6–3
3. srpen 2012 Rotterdam, Nizozemsko antuka Nizozemsko Lesley Kerkhoveová 7–6(7–5), 2–6, 6–4
4. listopad 2013 Antalya, Turecko antuka Rumunsko Diana Buzeanová 4–6, 6–1, 6–4
5. září 2015 Telavi, Gruzie antuka Arménie Ani Amiražjanová 5–7, 6–2, 6–2
6. listopad 2015 Antalya, Turecko antuka Rusko Jelena Rybakinová 7–5, 6–7(3–7), 6–3
7. prosinec 2015 Antalya, Turecko antuka Turecko Ayla Aksuová 6–4, 6–2
8. leden 2016 Antalya, Turecko antuka Bulharsko Viktorija Tomovová 6–4, 6–0
9. červenec 2017 Istanbul, Turecko antuka USA Sanaz Marandová 6–2, 6–1
10. červenec 2017 Telavi, Gruzie antuka Belgie Margaux Bovyovová 6–2, 6–0
11. srpen 2017 Istanbul, Turecko antuka Bulharsko Gebriela Mihajlovová 6–3, 6–1
12. prosinec 2017 Castellón, Španělsko antuka Španělsko Estrella Cabeza Candelová 6–0, 3–6, 6–1
13. květen 2018 Tbilisi, Gruzie tvrdý Nizozemsko Lesley Kerkhoveová 6–4, 6–4
14. červenec 2018 Astana, Kazachstán tvrdý Uzbekistán Sabina Šaripovová 6–4, 6–1
15. srpen 2018 Hechingen, Německo antuka Německo Laura Siegemundová 6–2, 6–1
16. září 2019 Frýdek-Místek, Česko antuka Německo Katharina Gerlachová 6–1, 7–6(8–6)
17. srpen 2021 Grodzisk Mazowiecki, Polsko antuka Francie Chloé Paquetová 7–6(9–7), 0–6, 6–4
18. květen 2023 Kachreti, Gruzie tvrdý Spojené království Anna Broganová 6–2, 6–2

Čtyřhra (33 titulů)

Č. datum turnaj povrch spoluhráčka poražené finalistky výsledek
1. duben 2011 Antalya, Turecko antuka Rumunsko Laura-Ioana Andreiová Rusko Alexandra Romanovová
Rusko Marija Žarkovová
6–1, 7–5
2. únor 2012 Rancho Mirage, Spojené státy tvrdý Gruzie Sofja Šapatavová Rusko Valerija Solovjovová
Slovensko Lenka Wienerová
6–2, 3–6, [10–6]
3. březen 2012 Clearwater, Spojené státy tvrdý Ukrajina Aljona Sotnikovová Spojené království Naomi Broadyová
Spojené království Heather Watsonová
6–3, 6–2
4. květen 2012 Grado, Itálie antuka Gruzie Margalita Čachnašviliová Itálie Claudia Giovineová
Itálie Anastasia Grymalská
7–6(7–2), 7–6(7–1)
5. srpen 2012 Ratingen, Německo antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Německo Kim Grajdeková
Polsko Sylwia Zagórská
6–3, 6–4
6. srpen 2012 Enschede, Nizozemsko antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Nizozemsko Kim Kilsdonková
Nizozemsko Nicolette van Uitertová
6–4, 1–6, [10–6]
7. březen 2014 Antalya, Turecko tvrdý Gruzie Sofja Kvacabajová Srbsko Kostićová
Slovensko Chantal Škamlová
4–6, 6–1, [10–8]
8. listopad 2014 Antalya, Turecko antuka Ukrajina Aljona Fominová Srbsko Natalija Kostićová
Slovensko Chantal Škamlová
bez boje
9. listopad 2014 Antalya, Turecko antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Maďarsko Réka Luca Janiová
Bulharsko Julia Stamatovová
7–6(7–3), 7–6(9–7)
10. prosinec 2014 Ankara, Turecko tvrdý (h) Slovinsko Nastja Kolarová Ukrajina Olexandra Korašviliová
Bulharsko Elica Kostovová
6–4, 7–6(7–5)
11. leden 2015 Antalya, Turecko antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Polsko Agata Barańská
Francie Victoria Munteanová
6–2, 6–2
12. únor 2015 Antalya, Turecko antuka Rusko Viktorija Kanová Švédsko Cornelia Listerová
Ukrajina Aljona Sotnikovová
6–1, 6–0
13. březen 2015 Sevilla, Španělsko antuka Rusko Victoria Kanová Rakousko Sandra Klemenschitsová
Německo Dinah Pfizenmaierová
6–3, 6–2
14. květen 2015 Caserta, Itálie antuka Gruzie Sofja Šapatavová Itálie Alice Matteucciová
Turecko İpek Soyluová
6–0, 7–6(8–6)
15. květen 2015 Maribor, Slovinsko antuka Slovinsko Nastja Kolarová Česko Petra Krejsová
Česko Kateřina Vaňková
6–2, 6–4
16. červen 2015 Toruň, Polsko antuka Gruzie Sofja Šapatavová Polsko Magdalena Fręchová
Filipíny Katharina Lehnertová
6–4, 6–4
17. září 2015 Buča, Ukrajina antuka Gruzie Sofja Šapatavová Ukrajina Olga Jančuková
Ukrajina Anastasija Vasyljevová
7–5, 6–2
18. říjen 2015 Šymkent, Kazachstán antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Uzbekistán Albina Chabibulinová
Uzbekistán Polina Merenkovová
7–5, 3–6, [10–6]
19. říjen 2015 Šymkent, Kazachstán antuka Gruzie Sofja Kvacabajová Kazachstán Kamila Kerimbajevová
Rusko Margarita Lazarevová
7–5, 6–2
nehráno červenec 2016 Bursa, Turecko antuka Gruzie Sofja Šapatavová Uzbekistán Akgul Amanmuradovová
Rusko Natela Dzalamidzeová
zrušeno pro pokus
o vojenský převrat
20. únor 2017 Antalya, Turecko antuka Turecko Ayla Aksuová Turecko Başak Eraydınová
Švýcarsko Karin Kennelová
6–3, 6–1
21. červenec 2017 Istanbul, Turecko antuka Gruzie Mariam Bolkvadzeová Bulharsko Petia Aršinkovová
Turecko İpek Özová
6–1, 6–3
22. únor 2018 Antalya, Turecko tvrdý Bosna a Hercegovina Dea Herdželašová Itálie Martina Caregarová
Itálie Federica Di Sarrová
6–2, 6–4
23. březen 2018 Pula, Itálie antuka Gruzie Sofja Šapatavová Německo Katharina Gerlachová
Německo Lena Rüfferová
6–4, 7–6(7–5)
24. červen 2018 Klosters, Švýcarsko antuka Uzbekistán Akgul Amanmuradovová Česko Lucie Hradecká
Japonsko Juki Naitová
6–2, 6–3
25. září 2019 Saint-Malo, Francie antuka Belgie Maryna Zanevská Španělsko Aliona Bolsovová
Chorvatsko Tereza Mrdežová
6–7(6–8), 7–5, [10–8]
26. listopad 2019 Nantes, Francie tvrdý (h) Uzbekistán Akgul Amanmuradovová Rusko Jana Sizikovová
Německo Vivian Heisenová
7–6(7–2), 6–3
27. prosinec 2020 Dubaj, SAE tvrdý Indie Ankita Rainová Španělsko Aliona Bolsovová
Slovinsko Kaja Juvanová
6–4, 3–6, [10–6]
28. duben 2021 Bellinzona, Švýcarsko antuka Kazachstán Anna Danilinová Kanada Rebecca Marinová
Japonsko Juki Naitová
7–5, 6–3
29. září 2021 Valencie, Španělsko antuka Belgie Ysaline Bonaventureová Španělsko Ángela Fita Boludová
Rusko Oxana Selechmetěvová
6–2, 2–6, [10–6]
30. únor 2023 Porto, Portugalsko tvrdý (h) Španělsko Leyre Romero Gormazová Portugalsko Matilde Jorgeová

Chorvatsko Tara Würthová

6–4, 2–6, [11–9]
31. květen 2023 Tbilisi, Gruzie tvrdý Indie Ankita Rainová   Anastasija Zacharovová

  Anastasija Zolotarevová

4–6, 6–2, [10–6]
32. červen 2023 Otočec, Slovinsko antuka USA Elvina Kalievová USA Sofia Sewingová

Kanada Kayla Crossová

6–2, 6–3
33. srpen 2023 Vratislav, Polsko antuka Slovinsko Dalila Jakupovićová Polsko Weronika Ewaldová

Polsko Daria Kuczerová

6–4, 4–6, [10–7]

Odkazy

Reference

V tomto článku byl použit překlad textu z článku Ekaterine Gorgodze na anglické Wikipedii.

  1. a b c Jekatěrine Gorgodzeová na stránkách Mezinárodní tenisové federace (anglicky), přístup: 20220609a9. června 2022
  2. Jekatěrine Gorgodzeová na stránkách Ženské tenisové asociace (anglicky), přístup: 20210419a19. dubna 2021
  3. Jekatěrine Gorgodzeová na stránkách Billie Jean King Cupu (anglicky), přístup: 20210419a19. dubna 2021
  4. a b c Ekaterine Gorgodze Matches | Past Tournaments & More] [online]. [cit. 2021-04-19]. Dostupné online. (anglicky) 
  5. Voráčová v Palermu získala jedenáctou deblovou trofej [online]. České noviny, 2019-07-28 [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. 

Externí odkazy

Zdroj